Z tohto obdobia nachádzame prvý zachovaný archívny záznam mena Engler, ktorý je spojený s Andreasom Englerom, ktorý bol za mešťana Modry prijatý v roku 1630.
Andreas Engler bol ručiteľom novoprijatých mešťanov v rokoch 1633, 1640 a 1641. Podľa záznamov bol súkenníkom.
Ďalšie dochované záznamy sa posúvajú až do roku 1672 do poddanskej dediny Kráľová (dnes súčasť Modry), kde sa nachádzalo celkom päť vinohradníckych rodín s priezviskom Engler. Hlavami samostatných rodín s vlastnými domami boli Paul, Andreas, Nicolaus a Hans Engler, z ktorých každý mohol byť otcom Petra Englera. Peter Engler sa stal pezinským mešťanom 26. marca 1694, keď zaplatil polovicu meštianskej taxy, 9 zlatých richtárovi Antonovi Palugyay (v účtovnej knihe richtára z rokov 1693 – 1694).
Peter Engler zložil dňa 30. apríla 1697 prísahu člena volebnej obce (obdoba dnešného zastupiteľstva). Víno dorábal z hrozna dopestovaného v cajlanských vinohradoch.
V matrikách sa nezachoval záznam o svadbe Petra Englera a jeho manželky Sophie. Englerovci sa postupne stali v Pezinku významnou meštianskou rodinou, na čo poukazujú aj mená krstných rodičov ich syna Franciscusa Antoniusa Englera, ktorý sa narodil 3.8.1694 a ktorými boli Antonius Palugyay a jeho manželka Mária Sophia Voross. Antonius Palugyay bol podžupanom Bratislavskej stolice koncom 90. rokov 17. storočia a tiež pôsobil vo verejných funkciách v Pezinku. V prvej tretine 18. storočia bol viackrát richtárom v Pezinku.
Franciscus Antonius Engler sa 30. júla 1712 oženil s Máriou Kemka zo Svätého Jur. V roku 1898 došlo k spojeniu rodín Engler a Jurčík. V roku 1788 rodiny Jurčík a Engler obhospodarovali vinice o celkovej výmere 2,45 ha a v roku 1828 4,07 ha viníc. Ich vinice sa nachádzali v lokalitách Point, Šúrske, Bettler, Doppler, Ziern, Feigelberg, Gern, Mantler, Hoffweingarten a Kreutzweingarten vo Svätom Jure.
V roku 1901 sa narodil Štefan Jurčík, ktorý sa oženil s Agnes Matula v roku 1925. Touto svadbou sa spojili dve meštianske vinohradnícke rodiny s dlhoročnými vinohradníckymi tradíciami. V päťdesiatych rokoch 20. storočia v čase násilnej kolektivizácie boli rodine zobraté všetky vinohrady ako aj náradie na obrábanie viníc. Na dlhých päťdesiat rokov boli prerušené rodinné tradície vinohradníctva a vinárstva. My sme 10. generácia našich vinohradníckych predkov a je našou úlohou pokračovať v obnove toho, čo nám zanechali naši predkovia.
